Svajciarsko

Vitajte na stránke mado.wbl.sk v sekcii Svajciarsko

  • Svajciarsko, August 2010

     

    7. August - Cez Augustovu dovolenku som sa dohodol s Miskom, ze vyrazime na vylet do Rakuska a Svajciarska pozriet krajinu, kopce, jazera. Pocasie nam moc neprialo, ale kedze termin nepustil, nemohli sme ustupit. Vyrazili sme v Sobotu 7. Augusta rano a uz od Piestan nas sprevadzal husty dazd. Husty a vytrvali a taky vydrzal az do Innsbrucku. Cesta teda bola narocna, ale povedali sme si, ze je lepsie sa presuvat za dazda ako pri jasnej oblohe. A tak sme potiahli az do Svajciarskeho St. Moritz, (5200 obyvatelov) svetoznameho lyziarskeho strediska, kde v Septembri 1864 vznikla prva svajciarska turisticka kancelaria a zaroven je to jedno z troch miest na svete kde sa zimne olympijske hry konali dvakrat (dalsie mesta su Innsbruck, Rakusko a Lake Placid, USA). Toto mesto neobisiel ani James Bond a to hned v dvoch filmoch – Goldfinger (1964) a For your eyes only (1981).

    Mapa nasej trasy (klikni pre zvacsenie)

    Kusok nad malebnymi jazerami, ktore sa nachadzaju v blizkosti Sankt Moritz, sme nasli kemp v ktorom sme rozlozili stan na prvu noc. Kedze mestecko sa nachadza v nadmorskej vyske 1830mnm, ocakavali sme pomerne chladnu noc, co sa aj naplnilo.

        

     

    8. August - Zobudili sme sa pred tym ako prve slnecne luce prenikli do doliny Engadine a na trave sme pozorovali jemnu srien. V stane bola rano teplota 3C. Kemp bol pekne upraveny, ciste a vyhriate sprchy, tepla voda, cena 26.50€ (2 osoby, stan, auto/noc). Zbalili sme sa, v meste zaparkovali (12.5CHF/7 hodin) a vyrazili na vrch Piz Nair (3057mnm), ktory sa tycil nad mestom. Zobrali sme to trochu obklukou cez dolinu Suvretta da S. Murezzan aby sme si co najviac vychutnali vyhlady, ktore sa nam tu vsade ponukali. Poobede sme vyrazili smer Taliansko, kedze to bola kratsia trasa k mestecku Zermatt. Cestou sme museli prejst cez serpentiny, ktore nas vykrucali az sme vyklesali o dobrych 1200 vyskovych metrov a postupne neskor sme sa dostali az na vysku okolo 200mnm pri jazere Lago di Como kde sme stravili dalsiu noc, podstatne teplejsiu (rano 20C v stane). Voda v jazere mala 20C a tak padla vhod na vecerne osviezenie po ture aj ceste. Vecer sme si vychutnali pizzu a pivo v kempe, ktory bol dost vytazeny ako aj ostatne kempy v okoli. Nam sa podarilo najst miesto v druhom kempe po ceste v dedinke Tremezzo. Kemp bol celkom dobry, tepla voda v obmedzenom mnozstve, WC papier potrebny, cena 20€(2 osoby, stan, auto/noc).

     

      

    9. August – Rano sme vyrazili a popri dalsom velkom jazere Lago di Maggiore, ktore sa rozprestiera tak v Taliansku ako aj vo Svajciarsku sme sa postupne priblizovali k nasmu cielu - Zermatt. Cestou sme prechadzali cez Svajciarsko, opat Taliansko aby sme sa zase mohli dostat do Svajciarska. Obednu prestavku sme si dali v dedinke Ascona pri jazere Lago di Maggiore, kde sme sa hned aj osviezili v 22C vode. Cestou sme prechadzali cez uzasne tiesnavy uzkymi cestickami, klesaniami a stupaniami az do vysky nad 2000mnm. Vecer sme dorazili do dedinky Saas Grund (1559mnm), kde sme sa v jednom z kempov menom Mischabel (podla masivu nad nami) rozlozili a navecerali. Saas Grund sa nachadza v doline Saas a na konci vedlajsej doliny sa nachadza stredisko Zermatt, ktore lezi na upati svajciarskeho narodneho symbolu – Matterhorn.

        

     

    10. August – rano teplota v stane 8C. Po vydatnych ranajkach z konzervy a doplneni zasob v miestnom obchode siete COOP vyrazili do Zermattu. Cesta nam trvala 45 minut a tesne pred dedinkou Tasch, sme uvideli kemp ktory som nenasiel ani na webe, ale skratka existuje. Tasch je predposledna dedina v doline a zaroven je to miesto, za ktorym je rampa a dalej sa da pokracovat iba zubackou. Auto sme nechali v zachytnom parkovacom dome (13.5CHF/cely den) a pokracovali zubackou (12.5CHF) do Zermattu. Je to velmi pekna horska dedinka s velkym poctom turistou a penzionov. Z dediny vychadzaju 2 dalsie zubacky. Jedna na Gornegrat (3090mnm) a druha pod Matterhorn, odkial vedie dalej lanovka na Klein Matterhorn, ktora vyzera akoby bola prilepena ku skalnej stene vo vyske 3800mnm. My sme sa zviezli smerom na Gornergrat, kde sme na druhej zastavke vystupili, nad pasmom lesa, Riffelalp (2222mnm) (17CHF) a dalej slapali po Top Swiss Walk cesticke s prekrasnymi vyhladmi na Matterhorn. Rano bola obloha bez „barancekov” ale uz okolo 9:00 sa ich par prihnalo k vrcholu Matterhornu, kde sa tam usalasili a nechceli sa pustit az do vecera. Top Swiss Walk vedie popri dvoch plesach Riffelsee, ktore priroda vytvorila aby znasobila fotogenickost tohto miesta. Zubacka sa popri nas „hadila” az k vrcholu Gornergrat, takze na vrchole nebol problem stretnut male deti, ci starsich ludi. Pokochali sme sa vyhladom na okolite masivy, spravili zopar fotiek a dolu sme slapali az do Zermattu, kde sme sa zdrzali kupou suvenirov pre rodinu. Do kempu sme dorazili az vecer 20:30.

     

        

        

     

    11.August – Kemp Mischabel je tiche miesto za dedinou Saas Grund a nedaleko horskeho jazera na konci doliny, ktore bolo umelo vytvorene, hlavne za ucelom stavby podzemnej vodnej elektrarne, o ktorej som sa dozvedel iba z informacnych tabul, pretoze samotnu stavbu ci kable by som marne hladal. Pekna, nenarocna skor oddychova dvojhodinova tura okolo jazera, zopar fotiek a vyrazali sme dalej. V kempe Mischabel sme stravili 2 noci, 25CHF (2 osoby, stan, auto/noc). Pocasie sa zacalo podla predpovede poobede kazit a my sme sa chceli aspon trochu vyhnut tlakovej nizi presunom do strednej casti Svajciarska medzi jazera Brienz a Thun do mestecka Interlaken. Cesta bola uzasna a plna nadhernych scenerii, serpentin, horskych plies a vodopadov. V meste Interlaken sme nasli kemp, vedla ktoreho sa tiahla rieka charakteristicka farbou vody z ladovcov, ktora prepaja jazera Brienz a Thun. Tahalo ma to do vody aby som odskusal ci je vhodna na „letny trening” pre „ladovych medvedov” ale narychlo sa nam nepodarilo najst vhodny vstup do vody. Interlaken je 5-tisicove mestecko plne turistov, luxusnych hotelov a obchodov s hodinkami roznych znaciek ako aj nozov Victorinox ci Wenger. Toto miesto je vychodiskovou stanicou do oblasti k vrcholu Jungfrau, ktore je zname svojimi krasnymi vyhliadkami. My sme si toho vsak moc neuzili,kedze uz vecer sa zacala naplnat dazdiva predpoved pocasia. Okolo 22:00 bola burka a intenzivne prsalo az do rana.

     

         

     

    12. August – Rano sice prsat prestalo, ale iba na chvilu. Stan sme balili cez dazd. Kemp sme opustili okolo 11:00. Cena 25€ (2 osoby, stan, auto/noc, wifi dostupne za poplatok). V meste sme kupili cokoladu a vyrazili smerom na Innsbruck. Po ceste sme sa zastavili v jednom z domov kde ponukali domaci syr a tak sme niekolko druhov aj okostovali. Prsalo celu cestu a oblacnost sa drzala okolitych kopcov a tak zakryvala vyhlady. Vecer sme dorazili do Innsbrucku a v Macdonald sme sa „posilnili” a zistovali pocasie. Zial vsade na okoli prsalo a na dalsi den to nevyzeralo inak. Padlo teda rozhodnutie, ze ideme spat na Slovensko do Topolcian. Rano pred 5:00 sme dorazili. Celkovo sme presli 2760km.
     
        

Webová stránka bola vytvorená pomocou on-line webgenerátora WebĽahko.sk